reklama

Lebo (alebo Jediná logika štrajku učiteľov: 13x2=26)

Pýtať sa na dôvody, prečo sa človek stane učiteľom na Slovensku v 21. storočí, by určite vyprodukovalo zaujímavý sociologický prieskum. Ale otázka, prečo ostáva v školstve učiteľ-chlap, učiteľ-živiteľ rodiny, to už je možno otázka diagnózy, ktorá sa volá láska k svojmu povolaniu. Chlap v školstve totiž ostáva spravidla z dvoch dôvodov. Jedným môže byť, že podniká a práca učiteľa je preňho iba akási istota príjmu a odvodov. Tým druhým (a verím, že častejším) je, že vykonáva svoju prácu s nadšením, že ju vníma ako poslanie. Ani ten prvý, ani ten druhý teda  nepotrebuje štrajk len za pridanie 5% k platu...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu
(zdroj: Š.K.)

Ostrý štrajk ohlásený na 13. septembra mal vysokú účasť napriek nečinnosti a nekomunikácii odborov. Tie skrátka vyhlásili štrajk, učitelia sa o tom dozvedeli zväčša zo správ slovenských televízií, našli sa aj takí, ktorým prekážalo, že sa žiada iba akési jednorazové zvýšenie platu o desať percent a nič z dlhodobejšieho hľadiska uchopiteľnejšie, no napriek tomu dodatočne odsúhlasili tento už vyhlásený štrajk. Hlasovať proti nemu bola síce pre mnohých učiteľov voľba slobodná, no do štrajku sa nakoniec zapojili, aby nenarušili jednotu, v ktorej je sila (predsa len - medzi učiteľmi prevažujú odchovanci na tomto hesle socializmu, a to hovorím aj o sebe samom).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ozvať sa a nesúhlasiť so spôsobom ako, kedy a za čo sa vyhlásil štrajk, mohli jednotlivci akurát na stretnutiach v areáloch škôl v deň štrajku (v rámci každej školy zvlášť, keďže centrála odborov neodporúčala hromadné stretnutia ani len v rámci miest). Proste taký štrajk s kondómom to bol. Tichučký a mnohí rodičia si ho tesne po prázdninách, mnohí ešte v režime last minut-ov, možno ani nevšimli. A iní si zas všimli iba to, že pre zmenu učitelia idú štrajkovať len za vyššie mzdy. Len za mzdy! To bolo pre mnohých rodičov určite vďačným dôvodom obuť sa do učiteľov a poukazovať aj na negatívne skúsenosti s učiteľmi zo svojich osobných životov. Veď uznajte, s kým prichádza človek do styku najviac? No s učiteľom. Každodenne 9 rokov ZŠ, 4 roky SŠ a neraz aj ďalších X rokov VŠ a potom zas pri vlastných deťoch sa tento kolobeh opakuje, skrátka bol by v tom čert, aby za tých 20-30-40 rokov nenatrafili ani na jedného učiteľa, ktorý naozaj učil tak darebácky, tak flákal svoju prácu, že by skôr zaslúžil ubrať ako pridať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uplynul mesiac a čelní predstavitelia odborov sa s členmi vlády stretli koľkokrát? Koľkokrát rokovali? Raz? A o čom rokovali? Zazneli konkrétne požiadavky, ktoré navrhovali radoví učitelia, ba aj Komora učiteľov, či Nové školské odbory? Nie? Skrátka fascinovaní číslom desať žiadali pridať desať percent. Všetkým vraj rovnako, no inak bez presadzovania toho jediného spôsobu, ktorý by pocítil naozaj každý učiteľ rovnako, by bolo prepracovať platové tabuľky.

Vlastne je až neuveriteľné, že tichým štrajkom, ktorý ani len na uliciach nebolo vidieť, že nerokovaním s vládou dosiahli neznižovanie platov v školstve (hoci všade inde vo verejnej správe sa bude o 5% znižovať), ba dokonca ich navýšenie o 5%. Samozrejme nie reálnych platov, nie všetkým rovnako, nie cez zmeny platových tabuliek, ale to konkrétne odborári ani v požiadavke nemali. Takže tento neobvyklý úspech vedenie odborárov spečatilo - vyhlásením ďalšieho ostrého štrajku, tentokrát už neobmedzeného. (Zámerne nevravím zamestnancov v školstve, ale vedenie odborov školstva!)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počúvať ľudí a čítať diskusie, v ktorých bežne zaznieva, že čo tí učitelia vlastne chcú, počúvať ako sa navážajú do učiteľského stavu, ako ironizujú ich počet hodín v práci a počet voľna v pomere k platu, to je priamy dôsledok nerozvážnej činnosti vedenia odborov. Vedenia, ktoré koná typom - my vyhlásime a učitelia hurá do toho. A keby niečo, každý povie - učitelia ohlásili štrajk. Tí učitelia, ktorí o neobmedzenom štrajku a ponuke vlády dodnes vo svojich zborovniach ani len nehlasovali. Rozhodli o nás bez nás? No a čo, veď učitelia sa ešte budú navzájom presviedčať, aby do toho šli, ešte budú jeden druhého obviňovať zo zbabelosti, ak sa ktosi rozhodne nestratiť podstatnú časť nárokovateľnej zložky vianočnej výplaty a neštrajkovať za zvyšných 5% (ktoré v konečnom dôsledku na ich výplatnej páske by mohli byť u mnohých ani nie 20 eur). Porovnajte si to s tým, za čo išli na hranu lekári a za čo máme ísť my. Oni strácali príjem kvôli štrajku za zvýšenie o 300 eur, my za 20 eur (nie, tú nulu som tam nezabudol pridať). Mimochodom - prekvapuje ma, že príslovie Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche už dnes zjavne neplatí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Učitelia nikdy nezarábali najviac, učitelia nikdy neboli najbohatšími občanmi štátu. Ale vždy mohli dôstojne žiť a ich prácu si vážili. Po prvom štrajku učiteľov som čítal toľko negatívnych reakcií na učiteľov, že som sa pýtal sám seba, či žiadny z tých diskutujúcich nikdy nemal žiadneho obľúbeného učiteľa. Ak ho nemal, potom je to so školstvom naozaj zúfalé. Vlastne zúfalé je to so školstvom preto, že zrejme žiadneho obľúbeného učiteľa nikdy nemal žiaden člen vlády ani parlamentu za posledných 20 rokov...

PS: Proti štrajku zo zásady nie som, no myslím si, že my, učitelia, sme svoj čas na štrajk prešvihli už niekoľkokrát.

Prvýkrát, keď sa menil systém základného školstva z 8 na 9-ročný, no povinná školská dochádzka ostala desaťročná. Deviaty ročník sprvu ani nebolo čo učiť a za rok po ňom si žiadny výučný list nik nezíska, a tak sa začala vyrábať generácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých najvyšším vzdelaním sa stalo vzdelanie základné. Predtým 8 rokov ZŠ a dva roky odbornej školy (pre profesie manuálneho charakteru) a mali v rukách aspoň čosi. Alebo absolvovali tri roky strednej odbornej školy a mali výučný list. A kedykoľvek si toto štúdium mohli doplniť nadstavbou a mali maturitu.

Druhýkrát, keď štrajkovali rušňovodiči a učitelia mohli štrajkovať tiež (v tej dobe som zarábal v čistom v prepočte na dnešné peniaze 250 eur!), nič sa neplatilo za krúžky (a predsa som ho robil, lebo som v tom videl šancu dať študentom šancu aj na čosi viac ako výuku), neexistovali žiadne kultúrne ani vzdelávacie poukazy, učebnice ešte boli takmer všetky z čias socializmu, počítačové učebne s modernými počítačmi (teda s pamäťou väčšou ako 64 MB) malo ešte len niekoľko škôl a najmodernejšou využiteľnou technológiou býval meotar (nesmejte sa, nie je to zase až tak dávno, možno 10-12 rokov) a školy neraz museli obmedzovať aj kúrenie, aby mali dosť finančných prostriedkov na svoj chod. O nižšom počte dní dovolenky ani nevravím.

Tretíkrát, keď sa rušili učilištia v duchu hesla - zručnostiam ich naučíme kedykoľvek, stačia im dvojmesačné kurzy (a v dôsledku toho nám dnes ubúdajú tesári, murári, automechanici, inštalatéri, elektrikári, mäsiari, potravinári). Vtedy sme tlačili odbory do toho, aby štrajk vyhlásili. No vedúci odborári si už zabezpečovali svoje miestečka aj po zániku školy, na ktorej dovtedy pôsobili. Takže učilištia mizli a s nimi zmizla aj moja dôvera k odborom -vtedy som z nich vystúpil a už nikdy viac na žiadnom z ďalších pôsobísk ma nepresvedčili o správnosti do nich opäť vstúpiť.

Štvrtýkrát, keď sa zavádzala reforma preslávená kreditmi, známa rušením platnosti dokumentov z už dosiahnutých vzdelávacích aktivít , známa rušením centrálnych štátnych učebných osnov (dodnes fungujeme bez jednotných štátnych učebných osnov - každá škola si vytvára osnovy vlastné!!!), známa testovaním, ktoré testuje všetko možné len nie to, čo sa reálne študenti učia (naviac nie raz s pochybnými „správnymi" odpoveďami ako napr. minulý rok slovo NAPRÍKLAD, ktoré mali študenti rozdeliť na slabiky a správna odpoveď podľa NUCEM-u pôvodne bola len odpoveď na-prík-lad a až dodatočne, po pripomienkach učiteľov, uznávali ako správne aj riešenie na-prí-klad).

Ani raz učitelia nešli do štrajku. Nie žeby nechceli, chceli, vrelo to, ale odbory nič. Odbory nekonali, vtedy pre odbory nebolo potrebné vyhlásiť štrajk. A vyhlásili ho teraz. Za 5% pridaných k platu. Ja skrátka nemám pocit, že za nejakých 15 eur mesačne by sme mali použiť nátlak, ísť do krajného riešenia a spôsobovať problémy aj rodičom. Okrem toho pán Ondek, predseda našich odborov, sa v jednom rozhovore vyjadril, že optimálny by pre neho bol stav, keby po štyroch rokoch tejto vlády bol priemerný plat učiteľa 1000 eur. Takže o rok pôjdeme do štrajku opäť? A potom zase? Nemohli už rovno na začiatku žiadať zvýšenie o 40% rozvrhnutých na 4 roky?

Či si teda myslím, že učitelia zarábame dosť? Dosť na čo - ak na prežitie od výplaty do výplaty a vyplatenie všetkých účtov (nájom, voda, elektrina, plyn, poplatky za vlastné deti do škôl), tak v niektorých oblastiach si možno naozaj ešte z výplaty každý mesiac aj nejakú dvacku usporíme. Ale sú časti Slovenska, kde im učiteľský plat nestačí ani na to a musia si hľadať popri práci učiteľa aj prácu mimo školstva - tam sa začína koniec vždy pripraveného, oduševnelého a vyrovnaného pedagóga. Najmä nájomné či ceny bytov sa totiž výrazne odlišujú v jednotlivých regiónoch a učitelia majú všade platy rovnaké - tabuľkové. Napríklad aj učiteľ, ktorý platí za nájom 200 eur mesačne (v nejakej menšej obci východnejším smerom) zarába rovnako ako ten, ktorý platí za nájom 500 eur mesačne (vo väčšom meste a jeho okolí, čím západnejšie, tým viac), takže vo väčších mestách a priemyselne vyspelejších regiónoch učiteľ naozaj začína žiť na hranici chudoby. Ale 5%, za ktoré máme štrajkovať, nikoho, kto platí 500 eur mesačne za nájom, nezbaví nutnosti privyrábať si aj mimo školstva a venovať sa naplno len tomuto jedinému zamestnaniu (vlastne rokmi sa presviedčam stále viac, že skôr poslaniu)...

Aktuálne oficiálne stupnice platových taríf učiteľov

(najbežnejšou je 9.,10. a 11. platová tarifa):

zdroj tabuľky: stránka Ministerstva školstva SR

Stupnica platových taríf pedagogických zamestnancov a zvýšenie platových

taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe od 01.01.2012

Platová tarifa- pracovná trieda dva

6

7

8

9

10

11

12

395,50

439,00

485,50

543,00

592,50

664,00

743,50

Odpracované roky

Zvýšenie platovej tarify

1

4,00

4,50

5,00

5,50

6,00

7,00

7,50

2

8,00

9,00

10,00

11,00

12,00

13,50

15,00

3

12,00

13,50

15,00

16,50

18,00

20,00

22,50

4

16,00

18,00

19,50

22,00

24,00

27,00

30,00

5

20,00

22,00

24,50

27,50

30,00

33,50

37,50

6

24,00

26,50

29,50

33,00

36,00

40,00

45,00

7

28,00

31,00

34,00

38,50

41,50

46,50

52,50

8

32,00

35,50

39,00

43,50

47,50

53,50

59,50

9

36,00

40,00

44,00

49,00

53,50

60,00

67,00

10

40,00

44,00

49,00

54,50

59,50

66,50

74,50

11

44,00

48,50

53,50

60,00

65,50

73,50

82,00

12

47,50

53,00

58,50

65,50

71,50

80,00

89,50

13

51,50

57,50

63,50

71,00

77,50

86,50

97,00

14

55,50

61,50

68,00

76,50

83,00

93,00

104,50

15

59,50

66,00

73,00

81,50

89,00

100,00

112,00

16

63,50

70,50

78,00

87,00

95,00

106,50

119,00

17

65,50

72,50

80,50

90,00

98,00

110,00

123,00

18

67,50

75,00

83,00

92,50

101,00

113,00

126,50

19

69,50

77,00

85,00

95,50

104,00

116,50

130,50

20

71,50

79,50

87,50

98,00

107,00

120,00

134,00

21

73,50

81,50

90,00

100,50

110,00

123,00

138,00

22

75,50

83,50

92,50

103,50

113,00

126,50

141,50

23

77,50

86,00

95,00

106,00

116,00

129,50

145,00

24

79,50

88,00

97,50

109,00

118,50

133,00

149,00

25

81,50

90,00

100,00

111,50

121,50

136,50

152,50

26

83,50

92,50

102,00

114,50

124,50

139,50

156,50

27

85,50

94,50

104,50

117,00

127,50

143,00

160,00

28

87,50

97,00

107,00

119,50

130,50

146,50

164,00

29

89,00

99,00

109,50

122,50

133,50

149,50

167,50

30

91,00

101,00

112,00

125,00

136,50

153,00

171,50

31

93,00

103,50

114,50

128,00

139,50

156,50

175,00

32

95,00

105,50

117,00

130,50

142,50

159,50

178,50

aktualizácia 24.10.2012: Nedopatrením sa mi zo stránky ministerstva školstva nepodarilo vložiť celú tabuľku, takže vkladám odkaz na konkrétne stránky: informácie o zaraďovaní do platových taríf na: http://www.minedu.sk/data/USERDATA/ATEMY/2009/Zakon_o_PZ-tabulka-zaradovanie_do_PT.pdfkonkrétne platové tabuľky:http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=9377

Štefan Kohári

Štefan Kohári

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý na blogu nemieni odhaľovať svoju dušu, ale poukazovať na to, čo by sme možno vidieť mali, no nie vždy vidíme... Zoznam autorových rubrík:  PostrehyRecenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu