reklama

Odfajknuté, štrajk sme zrealizovali (a čo ďalej?)

Vstúpiť do štrajku a byť presvedčeným o jeho nesprávnosti – schiza ako vyšitá, poviete si. A heslom spred roku 1989 odpovedám: v jednote je sila...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Železničiari, lekári, učitelia - to sú také vážnejšie štrajky, ktoré si z posledných rokov pamätám (i keď lekári by sa iste ohradili, že to štrajk vlastne nebol - zrejme preto získali najviac). Ten prvý vyhlásili za nezákonný a na dlhú dobu pochovali akékoľvek vážnejšie pokusy o štrajk. Už vtedy sme mali ukázať V JEDNOTE JE SILA a pripojiť sa. Vtedy sme však neurobili defenestráciu ponižovania poctivo pracujúcich ľudí, a tak sme si sami nad sebou na ďalšie roky vyriekli ortieľ. Keby to bolo naopak, dnes by sme štrajkovať nemali dôvod. A nielen my...

O vyhlásení štrajku (aj toho generálneho) v demokratickom svete, bohužiaľ, rozhodujú demokraticky zvolení predstavitelia odborov, nie radoví zamestnanci. Odborárske organizácie, ktoré medzi svojimi členmi nemajú v mnohých oblastiach ani 50% zamestnancov (a aj to som už pekne prehnal). Oni rozhodujú o vyhlásení štrajku, o jeho čase, o podmienkach štrajku, aj o tom, aké kompromisy (ne)prijmú.
Tu je prvá dezinformácia, ktorá v médiách zaznieva - štrajk totiž nevyhlásili učitelia, ale Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Učitelia, a nielen tí, ktorí nie sú členmi odborov, boli postavení pred hotovú vec. Vlastne o vyhlásení štrajku učiteľov sa väčšina učiteľov dozvedela z médií. Až oveľa neskôr po medializovanej informácii prišlo na rad hlasovanie v zborovniach. Hlasovanie za účasť školy v štrajku, hlasovanie proti účasti. Je pochopiteľné, že sa objavili aj hlasy proti účasti v štrajku. No väčšina rozhodla. V demokratickej spoločnosti vždy rozhoduje väčšina, a tak školy potvrdzovali účasť v štrajku, každý zamestnanec sa mohol slobodne rozhodnúť, či sa ho zúčastní, no nakoniec - je to ako so školským výletom, alebo s rodinnou dovolenkou - ak nás prehlasujú, to neznamená, že my tam nepôjdeme. Spokojnejší by sme boli, samozrejme, inde, no keď sme v menšine, nebudeme predsa rozbíjať triedny kolektív, či nebodaj rodinu, a už vôbec nie učiteľský stav. Myslím si, že v tomto duchu hlasovali a štrajk podporili a podporiť vyzývali aj mne sympatickejšie Nové školské odbory, ktorých požiadavky sú úplne iné (reálnejšie), no nakoniec nešli do rozkolu, zrejme si tiež uvedomili silu jednoty a to, že rozhoduje väčšina (tú majú „klasické" odbory).
Našťastie nie som členom ani jednych odborov, tak ma netrápi to, že odbory nepreplatia svojim členom zo štrajkového fondu ani cent za straty na mzde počas štrajku (hoci veľmi dobre viem, že kedysi železničiarom tí ich odborári určité straty vykryli). Prekvapuje ma však, že to netrápi ani členov odborov a že sa uspokoja s vysvetlením, že štrajkový fond sa minul na protestné zhromaždenie do Bratislavy pred rokom (na autobusy).

Pýtate sa, prečo práve 26. novembra? Tiež by ma to zaujímalo. Ide azda o nejaký odborársky masochizmus? Štrajkom totiž utrpia najviac učitelia (a mediálne dezinformácie, že im riaditelia nahradia straty v odmenách ma už len zabávajú, pretože tú almužnu, čo dostávajú učitelia ako koncoročné odmeny, tento rok médiá nazvú náhradou za straty počas štrajku a nakoniec možno ani tie riaditelia svojim zamestnancom v strachu pred medializáciou nevyplatia), no väčší gól do vlastnej bránky odborári už ani nemohli vsietiť. Ja len dúfam, že to bude mať aj jedno pozitívum - po tomto sa hromadne začnú z odborov ich členovia odhlasovať.

Prečo 10%? Človek by povedal - žiadame 10, aby sme po ústupkoch dostali 5, do taríf samozrejme, no zjavne logika požiadavky nebola vedená v tomto duchu. Akoby naši odborárski bossovia nepoznali to zakliate slovíčko, o ktorom veľmi výstižne spieval kedysi aj Elán. Žiadať viac, aby bolo o čom vyjednávať, bolo v čom ustúpiť. Nechápem, prečo nežiadali o 15, či 20% (ešte stále by to bolo málo v porovnaní s tým, koľko to po zvýšení na osobu vyšlo v priemere u lekárov). Tu napríklad musím pochváliť Nové školské odbory, ktoré skutočne požadovali veci viaceré, zmysluplnejšie a vhodnejšie na vyjednávanie (a určite by aj v očiach verejnosti boli vnímané pozitívnejšie - starí odborári z nás totiž týmto štrajkom vyrobia bezmála triednych nepriateľov).
Tak napríklad Nové školské odbory požadovali:
1. Definitívu po 30 rokoch v školstve
2. Aby v rade školy mali nadpolovičnú väčšinu pedagogickí zamestnanci
3. Po 30 rokoch v školstve znižovať úväzok každý rok o hodinu
4. Zvýšiť tarifný plat za každý odpracovaný rok v školstve o 1%
5. Z HDP dávať 6% do školstva (teda nie na platy, ale na pomôcky, vybavenie knižníc, zateplenie budov - veď školské knižnice z povinných diel neraz nemajú ani jediný kus).
Iste, aj požiadavka o platoch patrí k požiadavkám Nových školských odborov (viazanosť platov na priemer v NH), ale nie je ona tou jedinou, a preto nás mohli ostatní občania vnímať viac s pochopením v prípade vyhláseného štrajku (a dávalo by to aj skvelé pozície na rokovanie). A najmä - z dlhodobejšieho hľadiska by zo splnenia takých požiadavok mali úžitok aj učitelia, aj žiaci, aj ich rodičia (a všetci zamestnanci v školstve).
Nuž, nestalo sa. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy žiada to, čo žiada a bežný učiteľ nemal šancu zmeniť tieto požiadavky ani o chlp. Tak sme sa pridali. Niektorí aktívne, aj s agitáciou za účasť v štrajku (ako Nové školské odbory), iní kvôli jednote a sile. Veď - čo ak motyka vystrelí? I keď v prípade nestrannosti ministra školstva, ktorá je dovedená až do tej miery, že sa od učiteľov dištancuje (náš vlastný minister!), o tom v posledných dňoch naozaj stále viac pochybujem.

PS, pre predsedu vlády SR: V robote som sa stavil, že nám tých 10% dajú. A zapchajú nám tým na ďalších 15 rokov ústa, pretože kedykoľvek by sme ešte chceli štrajkovať, vždy by vo verejnosti zostalo - veď oni získali všetko čo chceli, bez akýchkoľvek kompromisov, tak čo ešte chcú?! Ja by som to na mieste pána Fica urobil. Politické gesto, ktoré mu na zvyšné 3 roky vládnutia zabezpečí učiteľské ticho pri akýchkoľvek ďalších experimentoch v školstve (akých sme za posledných 15 rokov mali naozaj viac než dosť a naši odborári vždy boli taak tichúúčko..) A ak mal aspoň jednu obľúbenú učiteľku alebo jedného obľúbeného učiteľa, pridal by som učiteľom rovno 15%, keďže to na dlhú dobu bude ich posledné zvýšenie...

PS2, pre učiteľov: Štrajk po štrajku neučením je absurdita na entú, MY to budeme musieť VŠETKO dobehnúť (i keď náš predseda odborov je presvedčený, že to zvládneme hravo), najmä učitelia maturitných predmetov nebudú mať veľmi z čoho vynechávať (ani opakovanie ako zaznelo v istej diskusnej relácii). Ale štrajk iba vzdelávaním (bez ostatných činností, ktoré majú učitelia na starosti), dokonca ani žiadne súťaže, olympiády, exkurzie, výlety, či mimoškolská činnosť po vyučovaní - tým by sme dali o nedocenení našej práce vedieť určite dôslednejšie.

Štefan Kohári

Štefan Kohári

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý na blogu nemieni odhaľovať svoju dušu, ale poukazovať na to, čo by sme možno vidieť mali, no nie vždy vidíme... Zoznam autorových rubrík:  PostrehyRecenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu