Digitalizácia bola zbytočná

Autor: Štefan Kohári | 2.8.2011 o 0:07 | (upravené 2.8.2011 o 0:41) Karma článku: 13,85 | Prečítané:  2410x

Finančné prostriedky vynaložené na vypínanie analógu a zavádzanie digitálu sa môžu po čase zdať ako vyhodené a zbytočné. A ak ste si namiesto čarovnej skrinky (set-top-boxu) kúpili nový televízor, normálne si zaslúžite poľutovať. Radšej ste si mohli kúpiť novú policu na knihy...

Posadíte dieťa pred televízor, navečerané, teší sa na kúpanie po večerníčku a na ďalší príbeh starčekov a ich čarovnej sliepočky. Päť minút a nič. Začína vám to byť podozrivé. Po desiatich minútach zapínate teletext a zisťujete, že večerníček dnes nie je ani o 18:30, ani 18:35, ani 18:45, ale už bol o 18:15. Poslednú časť bábkovej rozprávky o sliepočke jariabke jednoducho neuvidíte. Dieťa ju neuvidí...

Nestalo sa prvýkrát, že STV svojvoľne prehadzuje vysielací čas večerníčka. Len za posledný týždeň sa večerníček vysielal už v štyroch rôznych vysielacích časoch. A takéto presuny nie sú aktuálnou novinkou dnešných dní. STV už dlhodobo dôsledne pracuje na tom, aby stratila aj tých posledných stabilných divákov - deti čakajúce na večerníček.

Strácanie divákov však nebude len výsostné právo STV. Už dlhšie na tom veľmi poctivo pracujú aj súkromné televízie, zatiaľ vedie TV JOJ a JOJ+. Zmeny vysielacích časov jednotlivých programov, neraz ich úplné zrušenie bez akéhokoľvek dôvodu, nútia človeka urobiť to najjednoduchšie, čo urobiť môže - stlačiť gombík na diaľkovom ovládači. Ten červený, ktorým sa TV vypína úplne. V tieto daždivé dni som si tak oprášil staré CD ako už dávno nie. Pretože v TV buď nie je čo pozerať a keď si konečne nejaký program v programe vyhliadnem, zrazu v jeden deň zistím, že namiesto komédie idú sedliaci, v iný deň namiesto československého muzikálu s Karlom Gottom zase bradatý s mladým (Bud Spencer, Terence Hill, na ktorých sa síce dokážem zasmiať, ale pozerať ten istý film, ktorý dávali len nedávno, naozaj nemusím). A najhoršie je, že ako teletext, tak aj EPG uvádza úplne iný program (najmä JOJ a Markíza v tomto excelujú), takže ani neviem, čo sa kedy skončí a či vôbec ten mnou vyhliadnutý film ešte bude.

O akého diváka televízie bojujú? Prečo je verejnoprávna televízia ochotná zaplatiť 2 milióny eur (2 599 200, aby som bol presný) za píplmetrové merania, no nevytvára žiadny nový hudobno-zábavný program, žiadny večerníček, žiadny pôvodný program, ktorým by v hlavnom vysielacom čase mohla v tých píplmetrov kohokoľvek poraziť. A mať píplmetre len kvôli športovým prenosom (napríklad z majstrovstiev sveta v hokeji ) je zbytočné - veď je jasné, že v ten deň porazí všetky televízie. A čo Markíza a JOJ-ka? Azda sú presvedčení, že každý človek má zapnutú televíziu 24 hodín denne a preto porazia konkurenciu rýchlou zmenou programu na „lepší" a stačí to oznámiť bežiacimi titulkami pár hodín pred zmenou? Skôr to vyzerá tak, že všetky televízie v konečnom dôsledku porazí - rádio a kniha.

Ak chcú televízie mať svojich verných divákov, mali by ísť inou cestou ako je večné prispôsobovanie sa píplmetrom (a programom u konkurencie):

  1. Ponúkať stabilné relácie v stabilnom čase (keď je večerníček raz o 18:30, nech ide v tomto čase každý deň, keď je romantická komédia v piatok, nech je každý piatok nejaká romantická komédia). Prečo napríklad správy majú v každej televízii vysokú  sledovanosť? Vždy sú v tom istom čase a ľudia si navykli TV práve v tom čase zapínať (i keď to v prípade správ nie je, samozrejme, jediný dôvod).
  2. Ak raz v týždennom programe TV uvedie, že o 8:00 bude vysielať napríklad Káčerovo, tak nech ho začne vysielať presne v tom čase (apropo - 4, či 5 častí jednej rozprávky je natoľko prehnané, že aj keď je to najobľúbenejšia rozprávka dieťaťa, už po tretej časti ho to nebaví).
  3. Ak TV vysiela dvojdielny film, nech ho vysiela dva dni. Divák sa síce môže zapozerať, no neraz to diváka práve preto aj odradí - dve časti (neraz aj tri) po sebe, film skončí po kope reklám až okolo polnoci - sám som zo dvakrát tak pri reklame odspal a koniec nevidel (odvtedy viacdielne filmy v jeden večer nepozerám ani keby mali byť neviemako zaujímavé).
  4. Obmedziť vysielanie rôznych reality-šou a súťaží v hlavnom vysielacom čase (tých superstar, talentov a rôznych „dokonalých" tvorov už bolo viac než dosť) a konečne dať priestor našim súčasným umelcom - spevákom, hercom. Veď okrem oskarovo ladených relácií typu OTO či TOM si na TV obrazovke zaspievali naši speváci, či zahrali scénky herci len z rôznych repríz všetkých televízií.
  5. A nebolo by odveci zamyslieť sa aj nad výberom filmov a programov v denných hodinách, kedy televíziu môžu sledovať aj deti. To, čo vidia, považujú potom za prirodzené, normálne. Aj riešenie konfliktov spôsobom, pri akom zostane rozum stáť...

Televízia sa v storočí internetu a mobilnej komunikácie môže veľmi rýchlo zmeniť na nepotrebný odpad, najmä ak sa odpadom bude napĺňať. Človek si dnes môže vybrať. Stačí pár klikov a vidí čo chce, číta čo chce, počúva čo chce. A najmä - kedy chce! Takže?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?