reklama

Zrušiť Y!

Ak by mal slovenský jazyk jednoduchšie pravidlá, jeho obľúbenosť ako vyučovacieho predmetu by rapídne stúpla a rodení Slováci by sa ho nevzdávali tak ľahko ako to pozorujeme v súčasnosti. Ak sa jazyk nezmodernizuje dnes, môže sa stať, že zajtra ho ako úradný a vzdelávací jazyk vytlačí napríklad angličtina..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (50)
Obrázok blogu

Povýšenie materinskej reči na úroveň spisovného jazyka je určite snom každého svojprávneho národa. Dosiahnutie kodifikovanej podoby národného jazyka však nemôže a nesmie byť jedinou a poslednou etapou v histórii jazyka. Ak má byť jazyk funkčný a prístupný celému národu, ak má súperiť s cudzími jazykmi (ktorých ovládanie sa dnes stáva samozrejmosťou a už deti v škôlke vedia zaspievať tucet anglických piesní), musí reagovať na dobu.

Môže náš jazyk vôbec súperiť s inými jazykmi? Môžu ho niekedy aspoň na 90% ovládať cudzinci, ktorí oň majú záujem? Všetci tí noví majitelia fabrík v Slovenskej republike a rôzni iní zamestnávatelia iného štátneho občianstva a inej národnosti? Veď ho na takejto úrovni často neovládajú ani vysokoškolsky vzdelaní Slováci. Vzdáme sa toho, čo nám vydobyli naši predkovia len preto, že v určitom čase hodžovsko-hattalovská reforma skomplikovala Štúrov pravopis a odvtedy nebola vôľa na zásadné zmeny v ňom? Zmierime sa v súvislosti s angličtinou s tým, čo naši predkovia odmietali v prípade maďarčiny či nemčiny? Nie je hrozba zániku slovenského jazyka ukrytá v ňom samotnom, v jeho súčasnej kodifikovanej podobe? A prečo vlastne nie je vôľa zmeniť ho?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stačilo by tak málo – zrušiť ypsilon. Presnejšie – vrátiť sa k Štúrovmu pravopisu. K princípom jednoduchosti a jasnosti, ktoré zaviedol Ľudovít, k jazyku, ktorý vychádzal z ľudu a práve ľud potrebuje svoju reč čo najjednoduchšie zapísať. Aby vzdelávanie v materinskom jazyku nebolo pre žiakov strašiakom, aby žiaci mohli milovať svoj materinský jazyk a nie nadávať naň kvôli výsledkom z neho počas štúdia (koľkí rodičia pri vysvedčení nechápavo krútia hlavou ako ich dieťa môže mať z angličtiny jednotku a z materinského jazyka trojku). Aby sa hodiny slovenského jazyka mohli viac venovať štylistike, komunikácii, literatúre, práci s textom. Aby základnou požiadavkou na absolventa strednej školy s maturitou mohlo byť 100%-né ovládanie pravopisu. Dnes – len sa pozrite do maturitných slohových prác. Keby sa hodnotili len podľa počtu gramatických chýb, mnohí študenti by k ústnej maturite ani nemohli byť pripustení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo iný príklad - na Slovensku máme deväť rokov základnej školskej dochádzky. V triedach základných škôl pribúdajú aj žiaci rómskeho etnika. Tí zatiaľ iba hovoria svojou vlastnou rečou, no keď sa im poskytne možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku – skôr-neskôr to prijmú a nebudú mať ani najmenšiu motiváciu dobrovoľne sa vzdelávať v slovenčine. Začnite si všímať ich výsledky v slovenskom a v cudzom jazyku. Čo myslíte, prečo je slovenčina (najmä po pravopisnej stránke) na tom v ich výsledkoch horšie?

A čo národnostné menšiny? Myslíte, že pre nich je nepochopiteľnosť použitia i-y ako med lízať, keď majú dosť problémov s rodmi a tvarmi slov? A azda im bifľovanie slov zatraktívni štátny jazyk? Budú sa ho učiť s radosťou?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo zmeniť? Nič nové vymýšľať netreba, všetko tu už mal Ľudovít Štúr! No z náboženských, politických a iných dôvodov jeho pravopis smel platiť iba deväť rokov. Čo keby sme sa vrátili k jeho deviatke. Zrátajte si len, koľko diel vzniklo za tých 9 rokov v štúrovčine. Najväčšie skvosty slovenskej literatúry! Ľahko sa autorom písalo v materinskej reči, ktorej pravopisné princípy boli z 90% zvládnuteľné po jedinom vysvetlení.

Čo zmeniť?

1. Y, Y úplne zrušiť. V slovenčine nemá žiadnu funkciu, žiadny rozdiel vo zvukovej podobe daného písmena (napríklad na rozdiel od Rusov). Azda počujete niečo iné keď si poviete nahlas ryba alebo kríž? zima alebo jazyk? Zmení sa azda niečo vo výslovnosti, keď napíšem dobyť a keď dobiť? my mi? pyskpisk? kryštálkrištáľ? zývať a zívať?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Malá skúška – koľkí z vás (okrem slovenčinárov) si hneď spomenú, ktoré kedy použiť?

2. Zároveň zaviesť písanie mäkčenia vždy, keď ho vo výslovnosti počujeme - teda zrušiť absurdné pravidlo mäkčenia di, ti, ni, li, de, te, ne, le (ktoré aj tak raz platí – napr. deti, inokedy nie – napr. tieto, títo, tikať a kto sa chce naučiť pravopis na 100%, musí vedieť všetky výnimky).

Ako by to vyzeralo?

Slová s mäkkou výslovnosťou by sa zapísali s mäkčeňom asi takto: ďeťi, ťicho, ňikto, ťešiť sa, ťehla, paňe.

Slová s tvrdou výslovnosťou by sa zapísali bez mäkčeňa: títo, tento, debata, tipovať, dim, diňa.

Všimnite si, že žiaci by sa takto zároveň s pravopisom učili aj správnu výslovnosť a nik by ich už viacej nemusel upozorňovať – to sa vyslovuje mäkko, tamto sa vyslovuje tvrdo.

3. Zrušiť aj široké ä. Načo je nám? Koľkí z vás ste v živote vyslovili široké ä inak ako obyčajné e? Ak pochopiteľne nerátam niektoré typy nárečí. Mimochodom, to som nevymyslel ja, široké ä nemal ani Štúr!

4. Dvojhlásky Ľ. Štúr zapisoval ako ja, je, uo. Dnes sa nám zdá zvláštne, že by sme mali zapisovať dvojhlásky inak ako ia, ie, iu, ô, ale malo to svoje opodstatnenie. Ako ich vyslovíte? Viem, kiežby, viac, piati – vjem, kježby, vjac, pjaťi. Zmenou Štúrovho geniálneho pravidla vlastne narušili výslovnosť a teraz to musíme žiakov učiť. Píše sa síce ia, ie, iu, ale výslovnosť je splývavá ja, je, ju. No to neplatí napríklad pre cudzie slová ako akcia, v gymnáziu, z Bolívie. No povedzte, treba takto trýzniť naše ratolesti? Niet v živote viac dôležitejších vecí? Jednoznačne by som bol za návrat zápisu dvojhlások ako ja, je, ju a ponechal by som iba jedinú dvojhásku – ô. Stala sa takou sympatickou, typicky slovenskou, tú by som naozaj nerušil, tu dôvod nevidím – výslovnosť je vždy uo, bez výnimiek.

5. No a ešte čosi zo štúrovčiny by v dnešnej dobe určite malo svoj význam – zrušiť výslovnosť mäkkého ľ, ak za ním nasleduje e alebo i. Kto už dnes (s výnimkou niektorých oblastí Slovenska a okrem recitátorov) vysloví leto, lebo, kolíska, pálenka, list mäkko, tak ako by to malo znieť správne: ľeto, ľebo, páľenka, koľíska, ľist?

Ak by mal slovenský jazyk jednoduchšie pravidlá, jeho obľúbenosť ako vyučovacieho predmetu by rapídne stúpla a rodení Slováci by sa ho nevzdávali tak ľahko ako to pozorujeme v súčasnosti. Okrem toho – aj cudzinci prichádzajúci k nám, by ho dokázali ľahšie zvládnuť (dosť majú problémov so skloňovaním a časovaním), a to nehovorím o rôznych etnických a národnostných menšinách. Slovenská republika potrebuje jazyk, vďaka ktorému nás v čase globalizácie nezastihne nepripravených tá možnosť, že sa Slovensko stane multinárodným štátom. Ak sa jazyk nezmodernizuje dnes, môže sa stať, že zajtra ho ako úradný a vzdelávací jazyk vytlačí napríklad angličtina...

Štefan Kohári

Štefan Kohári

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý na blogu nemieni odhaľovať svoju dušu, ale poukazovať na to, čo by sme možno vidieť mali, no nie vždy vidíme... Zoznam autorových rubrík:  PostrehyRecenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu