Kód 9

Autor: Štefan Kohári | 17.6.2011 o 6:40 | (upravené 17.6.2011 o 15:54) Karma článku: 7,27 | Prečítané:  2039x

Jozefa Banáša som donedávna vnímal len ako politika, či otca Adely Banášovej, a preto som jeho literárnu tvorbu vnímal odmietavo ešte predtým, než som si ju vôbec prečítal (názvy ako Idioti v politike či Zastavte Dubčeka! vo mne vopred vyvolávali odmietavý postoj prečítať si čokoľvek od neho). Kým som sa so svojimi študentmi nezúčastnil jednej besedy s ním. A neprečítal som si jeho knihu. Kód 9.

Kód 9

(recenzia)

Sú knihy, po prečítaní ktorých ostanete sedieť na mieste a uvažujete o tom, čo ste práve dočítali. Táto kniha určite je takou knihou.

Jozefa Banáša som donedávna vnímal len ako politika, či otca Adely Banášovej, a preto som jeho literárnu tvorbu vnímal odmietavo ešte predtým, než som si ju vôbec prečítal (názvy ako Idioti v politike či Zastavte Dubčeka! vo mne vopred vyvolávali odmietavý postoj prečítať si čokoľvek od neho). Kým som sa so svojimi študentmi nezúčastnil jednej besedy s ním. A neprečítal som si jeho knihu. Kód 9.

Hlavná postava románu, Michal (apropo – so silne autobiografickými črtami, pričom dokonca postava Adelaidy silno pripomína práve Adelu Banášovú), dostane tak trochu štafetovú úlohu, pri plnení ktorej precestuje polku Eurázie a odkrýva čitateľovi súvislosti medzi jednotlivými typmi náboženstiev, všíma si zvyklosti každého miesta, ktoré navštívi, či už je to Čína, Tibet alebo Vatikán. Ale cestopisné prvky určite nie sú jediným silným momentom tohto románu. Popri zaujímavosti predstavy, že Ježiš Kristus nevstal z mŕtvych, iba žil ďalej (ale aj ako žil predtým, než o ňom píšu evanjeliá) má román aj napínavú detektívnu zložku. Chvíľami som sa vracal do detských čias, kedy som plný napätia a očakávania čítal Troch pátračov Roberta Arthura. Ani Kód 9 ste nedokázali len tak položiť, keď už ste sa raz doň začítali.

Kto by si všímal len dejovú líniu (a teda by román vnímal povrchne), azda by mu napadlo porovnávať ho aj s iným románom o Ježišovi – s Da Vinciho kódom. S týmto románom však má Kód 9 fakt spoločnú len tú postavu Ježiša a možno snahy Vatikánu zničiť akékoľvek nové informácie o tejto najčastejšie spomínanej postave v histórii ľudstva.

Kód 9 hĺba o živote, ľudskej existencii, potrebe mužskej aj ženskej zložky v živote ľudstva a v tomto smere sú v románe zaujímavé esejistické prvky v podobe „listov“ kňaza Jána, ktoré píše hlavnej postave románu. Práve tento román mi (na moju veľkú radosť) dokázal, že nie som jediný, kto uvažuje o náboženstve inak ako je oficiálna možnosť jeho vnímania. Už ako dieťa som uvažoval ako môže Ježiško nosiť na Vianoce darčeky, či som sa zhnusene odvracal, keď som mal pobozkať obrázok Ježiša na to isté miesto, kam ho predo mnou pobozkala stovka iných ľudí. Našťastie bol socializmus a do kostola som sa až tak často nedostal, takže som sa nebál slobodne si vytvoriť vlastný svojský postoj k náboženstvu - úctu k Ježišovmu učeniu, ktoré sa mi veľmi páčilo a súhlasil som s mnohými jeho myšlienkami, no silný odpor voči náboženstvu ako takému, voči spôsobu jeho šírenia jednotlivými cirkvami. A tento román vníma náboženstvo práve takto. Obdiv k učeniu Ježiša Krista, ale výrazná kritika šírenia náboženstva, Vatikánu, ale aj iných náboženstiev.

Okrem toho autor poukazuje na mnohé spoločné znaky jednotlivých náboženstiev a núti čitateľa zamyslieť sa, či by naozaj svet nebol lepší a krajší, keby sa tri učenia - Budhove, Kristove a Mohamedove - nerozčlenili na samostatné náboženstvá, ale nadväzovali by na seba (ako aj nadväzujú) a šírili to najpodstatnejšie z nich – lásku a dobro, konanie dobra, ale aj uvedomenie si večného kolobehu života. Keby sa náboženstvá nezneužívali na mocenské, politické a rôzne iné ciele, ale boli by tu pre každého, kto o ne prejaví záujem. Ako bežná súčasť, potreba života. Nie niečo, čo má zastrašovať, nútiť, vyžadovať si, ale čosi, čo ponúkne vnútornú radosť, radosť z lásky k iným.

V tomto románe sa obdivuhodne spájajú cestopisné, esejistické, často až transcendentálne, ale aj detektívne prvky, pričom autor nimi prechádza plynule a každá jedna časť pôsobí prirodzene a nenudí. Čitateľ určite nebude preskakovať ani len opisy. Okrem toho román reaguje aj na najnovšie udalosti u nás či vo svete a ponúka náznaky iných príčin týchto udalostí ako oficiálne prezentujú médiá (a ľudia si aj tak myslia svoje) – napr. o takom útoku na dvojičky.

Nedostatkom vydania tohto románu je azda len absencia akéhokoľvek obrazového či fotografického materiálu. Čitateľ by si na ňom určite zgustol. A o zvýšení dôveryhodnosti celého diela ani nevravím.

Jozef Banáš ma týmto románom oslovil tak ako už dávno žiadny autor. Pútavé a vzrušujúce čítanie, ktoré však odporúčam iba tým, ktorí uvažujú slobodne, samostatne a nie sú obmedzovaní žiadnymi dogmami, či vopred zaujatými postojmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?