reklama

Líbya ako bunjee jumping mocností

Ľahkosť, s akou sa svetové mocnosti vrhajú do vojen, dokazuje, že ľudstvo nedokáže písať svoju históriu ešte ani v 21. storočí ničím iným, iba vojnami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (38)

Keď v roku 1968 prišli do Československa vojská Varšavskej zmluvy – celý západný svet to nazýval inváziou, štáty východného bloku priateľskou pomocou. Revolúciu v Rusku z roku 1917 dnešný demokratický svet vníma negatívne, pričom o zavraždení cárskej rodiny v USA nakrútili dokonca disneyovku Anastazia, v ktorej boj dobra a zla už deťom vnucuje predstavu, že ruské cárske rodiny boli tými dobrákmi, ktorí boli obeťami komunizmu. To, že sa s panovníkmi porátali ich vlastní, bolo zle. A dnes k tomu vyzývajú iných. Lebo pravdepodobnosť nástupu komunizmu v týchto krajinách je minimálna? Lebo tieto krajiny budú závislé od nich a Rusko sa takým po páde cárizmu nestalo? Odkiaľ berú istotu, že v týchto krajinách nevznikne iný -izmus?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V 21. storočí sa násilne odstraňujú panovníci (ktorí beztak len dožívajú), zvonka sa zasahuje do krajín, ktorých obyvateľov sa nikto nepýta. Po Srbsku, Iraku či Afganistane je to najnovšie Líbya. Útok je to najjednoduchšie a najprimitívnejšie riešenie. Ako keď hrá šach päťročné dieťa a najviac sa teší, že môže vykopávať.

Kto nastúpi po Kaddáfím - nikto nevie. Určite to však bude niekto, kto si poklonkovaním západu získa právo vládnuť. Aj keby bol vrah či terorista, aj keby mal na rukách krv ľudí, ktorých orgány by predával do zahraničia. Hlavne, nech nie komunista, to je zjavne vždy jedinou podmienkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V čase, kedy by sa celý vyspelý svet mal obrátiť k Japonsku a zaujímať sa o budúcnosť ľudstva ešte predtým, než akúkoľvek budúcnosť pochová samotná príroda (ktorej už zrejme pretiekla posledná kvapka trpezlivosti s človekom), vyspelý svet vstupuje do vojny. Už zase. Mimochodom – všimnite si, že presne 20. marec bol pred pár rokmi začiatkom vstupu cudzích vojsk do jednej krajiny. Alebo to, akým spôsobom (vymyslené nebezpečenstvo chemických a biologických zbraní) odstránili vládcu krajiny, ktorý pre nich už viac nebol prijateľným. Vyspelá civilizácia sa jednoducho k iným národom aj v 21.storočí správa tak ako sa kedysi v Amerike správali k Indiánom. Diktovať svoju predstavu dokonalého sveta. Namiesto toho, aby sa snažili tento svet uchovať čo najdlhšie aj pre nasledujúce generácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ničíme si planétu a namiesto mieru vnášame medzi ľudí nenávisť, nenávisť k vyspelej civilizácii (všeobecne nazývanej kresťanskej, no podľa princípov kresťanstva nefungujúcej), ktorá každým takýmto vpádom do inej krajiny voči sebe stupňuje nenávisť v občanoch tejto krajiny (pozrite ako sa zmenil postoj k Rusom po roku 1968 v Československu). A to už pred sto rokmi práve jeden výnimočný ruský autor tvrdil, že vojnové riešenia nie sú riešenia a že zlu sa nemožno protiviť násilím. Ak by tá vyspelá civilizácia prestala obchodovať s danou krajinou (od USA až po Čínu), ak by prestali od danej krajiny kupovať jej nerastné bohatstvo, ak by najvyšší týchto krajín nemohli vycestovať do žiadnej z vyspelých krajín, určite by sa tým zmenilo viac a najmä – z dlhodobejšieho hľadiska. Bez negatívnych emócií blízkych nenávisti, ktorá dnes po celom svete v tých najneočakávanejších chvíľach vyvoláva rôzne teroristické útoky. Máme históriu, ale neučíme sa z nej. Opakujeme dookola tie isté chyby a sami sa predurčujeme k pravdivosti rôznych predpovedí o konci sveta. Asi milujeme adrenalín, lebo neustále picháme do osieho hniezda akoby sme boli neohroziteľní ako nejakí supermani. Ale my nimi nie sme. Všetci sme ľudia. Smrteľní a - ako vidíme v prípade rôznych prírodných katastrof – strašne bezbranní. Mimochodom - tsunami v Japonsku, hrozba atómovej katastrofy, neutíchajúce zemetrasenia, či minuloročné záplavy po celom svete a výbuch sopky na Islande - to nemôže byť náhoda, že všetko sa zhoršilo v poslednom roku-dvoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomínate si na vystrelenie dvoch rakiet do Mesiaca z 9. 10.2009, ktoré zrealizovala americká NASA? Jedna z nich vážila dve tony. NASA vraj z prachových častíc vymrštených pri tom výbuchu skúmala, či na Mesiaci existuje voda (hoci vodou, pitnou vodou na našej drahej planéte plytváme, zanedbávame jej zdroje). Nemohol výbuch nesmiernej sily spôsobiť na Mesiaci, ktorý nemá žiadnu atmosféru, také zmeny, ktoré v konečnom dôsledku zasiahli aj Zem? Veď príliv a odliv sú ovplyvnené činnosťou Mesiaca. Prečo by rovnaká činnosť nemohla ovplyvniť aj veľké prílivové vlny typu tsunami, či zemetrasenie, ktoré dokonca o pár metrov posunulo jeden celý ostrov.

Zaoberáme sa žabomyšími bojmi, nechávame silnieť popularitu diktátorov (ak ľudia chcú, odstránia ich sami - ako to napríklad urobili pred dvadsiatimi rokmi s Caucescom v Rumunsku alebo ako to dokázali nedávno v Egypte).

A svoju negatívnu úlohu (ktorá by veľmi ľahko mohla byť aj pozitívna) zohrávajú médiá. Nie tie naše, tie sú malými pánmi na malom pieskovisku, no médiá vo všeobecnosti, v celom vyspelom svete. Pretože každú udalosť vnímame cez okuliare médií. Nie 3D okuliare, ale také tmavé, zváračské, cez ktoré nevidíme nič iné, len to, čo chcú ony. Pravdu dnes neskúma nikto. Ľudia si veľmi rýchlo vytvoria absolútne jasný (a samozrejme absolútne veci znalý) postoj. Naletia rovnako ako tej skladbe od Kristíny, ktorá kolovala na internete a tiež vôbec nebola oficiálnou hymnou majstrovstiev Slovenska v hokeji...

Štefan Kohári

Štefan Kohári

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, ktorý na blogu nemieni odhaľovať svoju dušu, ale poukazovať na to, čo by sme možno vidieť mali, no nie vždy vidíme... Zoznam autorových rubrík:  PostrehyRecenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu